Muži = pohroma ľudstva, či?

Poznajú to všetky ženy. Ten moment, keď nám do života z ničoho nič vstúpi ON. Pán dokonalý. Krásny, milý, príjemný, usmievavý, jednoducho perfektný. Život sa odrazu mení na rozprávku, dni sú krajšie, všetko je nejaké ružovejšie a úžasnejšie. Tento scenár však môže mať veľmi rozličné zakončenia a keď k sebe budeme naozaj úprimné, len málokedy to končí vetou – Žili šťastne až kým nepomreli. V tom opačnom prípade, kedy to celé skončí „failom“ sa začne vlna neznášania všetkých mužov a éra „silnej nezávislej ženy“.

spor

Treba si však položiť otázku. Je to naozaj vždy chyba muža? Je to stále len jeho vina, že vzťah stroskotá? Som si istá, že nie. Aj muži sú ľudské bytosti, ktoré majú city, dokážu sa tešiť, ale aj trápiť a byť smutní. Vzťahy sú jednoducho vecou dvoch ľudí. Stále je to o oboch. Obaja musia chcieť aby začal, obaja by sa ho mali snažiť udržať. Často je to veľmi náročná úloha, ale je to rozhodnutie, ktoré by so vstupom do vzťahu mali obaja prijať.

polibek

Je jasné, že aj keď sa obaja snažia, niekedy to jednoducho nejde. Po čase proste prídete na to, že to nefunguje prípadne, že jeden z vás urobil niečo, čo ten druhý za žiadnych okolností nemôže tolerovať či odpustiť. Je však veľmi nesprávne, keď sa v týchto situáciách nahneváme na celé opačné pohlavie. Hlavne ženy majú často tendenciu hádzať všetkých mužov aspoň na istú dobu do jedného vreca a tvrdiť, že všetci sú rovnakí. Tento prístup je pochopiteľný iba na obmedzený čas, pár hodín či dní. Potom by však toto obdobie malo prejsť. Je dobré stále sa zamyslieť prečo to naozaj nevyšlo a či aj ja sama ako žena som k tomu problému nejako neprispela.
Muži vs. ženy. Toto nikdy nebola ľahká téma. Často je to komplikované, neľahké a máme chuť to vzdať. Avšak keď jedného nájdeme toho pravého, už nikdy nebudeme chcieť zanevrieť na celé mužské pokolenie.  Teda aspoň nie na stálo, lebo samozrejme, spolužitie s chlapom nikdy nebude jednoduché a ideálne.