Bryndza patrí do kategórie potravín, o ktoré súperí viacero štátov. Pred jedenástimi rokmi, bola však práve tá naša, slovenská zapísaná do registra chráneného označenia pôvodu. Pravú, slovenskú bryndzu v obchode nájdete pod označením „slovenská bryndza“. Nejedná sa o konkrétnu značku, alebo typ tohto mäkkého syra, ale presný postup výroby. Ten zahŕňa napríklad presnú dĺžku kvasenia, či presné percento nepasterizovaného ovčieho mlieka, ktoré musí navyše pochádzať od oviec pasúcich sa v konkrétnych lokalitách. Ide totiž o miesta, kde rastú určité bylinky, alebo typy tráv.
Na trhu dostanete niekoľko druhov, či typov bryndze. Od konkrétneho zloženia, závisí jej chuť, ale taktiež vplyv na naše zdravie. V prvom rade, by sme tento mäkký syr mohli rozdeliť do dvoch základných kategórií, a to bryndza vyrobená čisto z ovčieho mlieka a tá, ktorá je miešaná s kravským hrudkovým syrom.
Bryndza, ktorá obsahuje aj kravské mlieko nie je žiaden podvod na zákazníkovi. Tento postup praktizovali už aj naši predkovia. Ak si totiž chcete dopriať čerstvú bryndzu v zime, inak to ani nejde. Ovce sa počas chladného obdobia v roku nepasú. Hrudkový syr z jarného a letného mlieka, sa preto musí naložiť do sudov so slaným roztokom. Aby bola bryndz konzumovateľná, musí byť zmiešané s mliekom od kráv, ktoré sa doja aj v zime. Tak nám vznikne tento produkt.
Všímať by ste si mali skôr to, či ide o pasterizovaný, alebo nepasterizovaný výrobok. Ak sa obávate konzumácie surového mlieka, v prípade ovčieho, nie sú obavy na mieste. Hustá srsť totiž týmto zvieratám slúži ako prírodná ochrana pred kliešťami, ktoré prenášajú nebezpečné ochorenia. Navyše špeciálny postup kvasenia, zabije všetko, čo by nám v otmto smere mohlo ublížiť. Nepasterizovaná bryndza je jednoznačne lepšia voľba, pretože obsahuje miliardy prospešných baktérií, ktoré si tak radi kupujeme v tabletkách. V pasterizovanej bryndzi síce probiotiká nájdeme taktiež, sú však do nej pridávané umelo, pretože tepelná úprava všetko „živé“ zabije.