Azda všetci poznáte víkendový nákup – nedeľný obed sa blíži, na návštevu sa prizvala rodina a na vás ostalo celé bremeno. Stojíte v obchodnom reťazci pred boxom mäsa a rozhodujete sa, čo uvaríte tento raz. Oči vám prebehnú k cene a čuduj sa svete, mäso opäť raz zdraželo. Namosúrený teda hádžete mäso do košíka a premýšľate, ako je to len možné, že cena mäsa stúpla, no vám nikto výplatu nezvýšil. Z niečoho však obed navariť musíte, a tak vaše znechutenie ostáva pri záverečnom pípnutí mäsa pri pokladni. Pozrime sa však spoločne na to, aký popud mali výrobcovia na zmenu ceny. Je to len ich bujný výplod fantázie alebo mali na to ozaj relevantný dôvod?
Ľudia si samozrejme myslia, že na vine sú všetci, ktorí z predaja profitujú – od chovateľov až po samotných predajcov. Výrobcovia však logicky nechcú, aby vina zo zdražovania visela na ich pleciach, a preto vinia spotrebiteľov. Obhajujú sa tvrdením, že jedia veľa mäsa, a preto cena rastie. Kde je teda logika veci? A kto má v tomto začarovanom kruhu pravdu?
Ak je zrejmé, že rastúca cena mäsa je sprevádzaná tiež rastúcim predajom mäsa, potom áno, „na vine“ sú spotrebitelia. Majú väčší záujem o mäso, viac ho nakupujú, a preto výrobcovia musia viac chovať, viac pracovať, najímať viac pracovnej sily, zvyšovať svoje náklady. Logickým vyústením toho celého sú potom zvýšené ceny. Svojim chovaním spotrebitelia zmenili tržnú rovnováhu, ktorá sa vychýlila. Na to, aby trh opäť dospel do bodu rovnováhy, musí sa udiať niečo – cena stúpa. Ideálny stav opäť nastal – trh je v rovnováhe a nastal teoreticky ideálny stav na trhu mäsa. Ak si však zoberieme príklad i z opačnej strany a usúdime, že rast ceny je sprevádzaný klesajúcim predajom mäsa, potom sa trh vychýlil z popudu strany ponuky a nemôžeme „viniť“, za zmenu ceny, spotrebiteľov. Každopádne, žiadna z úvah cenu nezmení. No aspoň nie vždy budete odchádzať z nákupov znechutený. Totiž možno i práve vy ste k rastu prispeli. Ktovie…