[{"@context":"https:\/\/schema.org\/","@type":"Article","@id":"https:\/\/www.aspx.sk\/co-vieme-o-caji\/#Article","mainEntityOfPage":"https:\/\/www.aspx.sk\/co-vieme-o-caji\/","headline":"\u010co vieme o \u010daji?","name":"\u010co vieme o \u010daji?","description":"Hist\u00f3ria obchodu s \u010dajom Pod\u013ea legendy v \u010c\u00edne poznali a pou\u017e\u00edvali \u010daj www.norovce.sk\/caj\/ u\u017e od roku 2700 p.n.l.. Po tis\u00edcro\u010dia sa hovorilo o lie\u010divom n\u00e1poji z\u00edskanom varen\u00edm \u010derstv\u00fdch listov vo vode. Okolo 3. storo\u010dia sa \u010daj stal ka\u017edodenn\u00fdm n\u00e1pojom a za\u010dal sa pestova\u0165 a spracov\u00e1va\u0165. Prv\u00e1 zverejnen\u00e1 zmienka o met\u00f3dach v\u00fdsadby, spracovania a pitia \u010daju [&hellip;]","datePublished":"2018-11-05","dateModified":"2023-04-28","author":{"@type":"Person","@id":"https:\/\/www.aspx.sk\/author\/#Person","name":"","url":"https:\/\/www.aspx.sk\/author\/","identifier":1,"image":{"@type":"ImageObject","@id":"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/44215cbfc388d6c267f7eccf0a5fae95a459f733d44435ee1a21bfc9d2aea339?s=96&d=mm&r=g","url":"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/44215cbfc388d6c267f7eccf0a5fae95a459f733d44435ee1a21bfc9d2aea339?s=96&d=mm&r=g","height":96,"width":96}},"publisher":{"@type":"Organization","name":"aspx.sk","logo":{"@type":"ImageObject","@id":"\/logo.png","url":"\/logo.png","width":600,"height":60}},"image":{"@type":"ImageObject","@id":"https:\/\/www.aspx.sk\/wp-content\/uploads\/img_a293861_w16576_t1543167494.jpg","url":"https:\/\/www.aspx.sk\/wp-content\/uploads\/img_a293861_w16576_t1543167494.jpg","height":0,"width":0},"url":"https:\/\/www.aspx.sk\/co-vieme-o-caji\/","about":["Produkty"],"wordCount":365,"articleBody":"Hist\u00f3ria obchodu s \u010dajom Pod\u013ea legendy v \u010c\u00edne poznali a pou\u017e\u00edvali \u010daj www.norovce.sk\/caj\/ u\u017e od roku 2700 p.n.l.. Po tis\u00edcro\u010dia sa hovorilo o lie\u010divom n\u00e1poji z\u00edskanom varen\u00edm \u010derstv\u00fdch listov vo vode. Okolo 3. storo\u010dia sa \u010daj stal ka\u017edodenn\u00fdm n\u00e1pojom a za\u010dal sa pestova\u0165 a spracov\u00e1va\u0165. Prv\u00e1 zverejnen\u00e1 zmienka o met\u00f3dach v\u00fdsadby, spracovania a pitia \u010daju pri\u0161la v roku 350. Zhruba 800 prv\u00fdch semien bolo prinesen\u00fdch do Japonska, kde sa pestovanie \u010daju za\u010dalo v 13. storo\u010d\u00ed. \u010c\u00ed\u0148ania od Amoy priniesli \u010dajov\u00fa kultiv\u00e1ciu na ostrov Formosa (Tchaj-wan) v roku 1810. Pestovanie \u010daju v Jave za\u010dali Holan\u010fania, ktor\u00ed v roku 1826 priniesli semen\u00e1 z Japonska a v roku 1833 zase osivo, pracovn\u00edkov a n\u00e1\u010dinia z \u010c\u00edny.  Holandsk\u00e1 spolo\u010dnos\u0165 v\u00fdchodnej Indie priniesla prv\u00fa z\u00e1sielku \u010daju z \u010c\u00edny do Eur\u00f3py v roku 1610. V roku 1669 Anglick\u00e1 spolo\u010dnos\u0165 V\u00fdchodn\u00e1 India priniesla \u010d\u00ednsky \u010daj z pr\u00edstavov v Jave na lond\u00fdnsky trh. Koncom 19. storo\u010dia a za\u010diatkom 20. storo\u010dia sa pestovanie \u010daju roz\u0161\u00edrilo do rusk\u00e9ho Gruz\u00ednska, Sumatry a Ir\u00e1nu a roz\u0161\u00edrilo sa do ne\u00e1zijsk\u00fdch kraj\u00edn ako s\u00fa Natal, Mala\u0175i, Uganda, Ke\u0148a, Kongo, Tanz\u00e1nia a Mozambik v Afrike, Braz\u00edlia a Peru v Ju\u017enej Amerike a Queensland v Austr\u00e1lii.  Klasifik\u00e1cia \u010dajov  \u010caje s\u00fa klasifikovan\u00e9 pod\u013ea regi\u00f3nu p\u00f4vodu alebo pod\u013ea oblasti p\u00f4vodu. S\u00fa tie\u017e klasifikovan\u00e9 pod\u013ea ve\u013ekosti spracovan\u00fdch listov. Najd\u00f4le\u017eitej\u0161ou klasifik\u00e1ciou je v\u0161ak v\u00fdrobn\u00fd proces, v\u00fdsledkom ktor\u00e9ho s\u00fa tri kateg\u00f3rie: \u010daje pod\u013ea toho del\u00edme na fermentovan\u00e9 (\u010dierne), nekvasen\u00e9(zelen\u00e9) a semififmentovan\u00e9 (oolong alebo pouchong). Zelen\u00fd \u010daj sa zvy\u010dajne vyr\u00e1ba z \u010d\u00ednskej rastliny a pestuje sa v\u00e4\u010d\u0161inou v Japonsku, \u010c\u00edne a do ur\u010ditej miery aj v Malajzii a Indon\u00e9zii. \u010cierny \u010daj, zdanlivo najbe\u017enej\u0161\u00ed typ, je najlep\u0161\u00ed z Assamu alebo hybridn\u00fdch rastl\u00edn. \u010caje Oolong a pouchong sa vyr\u00e1baj\u00fa preva\u017ene v ju\u017enej \u010c\u00edne a na Taiwane zo \u0161peci\u00e1lnej odrody.                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                         4.5\/5 - (6 votes)        "},{"@context":"https:\/\/schema.org\/","@type":"BreadcrumbList","itemListElement":[{"@type":"ListItem","position":1,"name":"\u010co vieme o \u010daji?","item":"https:\/\/www.aspx.sk\/co-vieme-o-caji\/#breadcrumbitem"}]}]